Projekt WE ARE ONE

DRAFTJS_BLOCK_KEY:cm3ebSpoločný európsky vzdelávací projekt WE ARE ONE dvoch partnerských škôl: Spojená škola, Slančíkovej 2 Nitra – org. zložka gymnázium, bilingválne štúdium (SK) a Collège de Castillonnès (FR)


Aktivity k pamätnému dňu 11. 11. 1918

Pamiatka roka 1918 je prítomná u všetkých Európanov.

Celý svet je ešte stále zasiahnutý Prvou svetovou vojnou, i keď vojna už v Európe prítomná nie je. 11. november je spoločná oslava prímeria z Veľkej vojny : pripomínať si znamená spomenúť si spoločne.

Pamäť je to, čo nás spája. Spomienky sú smrteľné, ak ich neobnovujeme. Sú zdrojom uvedomelého a silného stotožnenie, ale tiež spôsobom ako napísať našu vlastnú históriu a náš spoločný osud. Aby sme nezabudli, aby sme nezopakovali.

Pamiatka tejto vojny je ešte príliš čerstvá na to, aby stratila svoju dôležitosť.

Budúcnosť spomienok je významným stupienkom v európskom budovaní spoločnej pamäti a identity.

V Nitre a v Castillonnès : mŕtvi, na ktorých nesmieme zabudnúť

Obraz Európy vyvraždenej vojnou

11. novembra nitrianski gymnazisti z II.F triedy bilingválnej francúzskej sekcie absolvovali projektové vyučovanie. Deň začal krátkym rozhlasovým vysielaním pre všetkých žiakov a pedagógov Spojenej školy s básňou „Na flámskych poliach“. Potom sme si prostredníctvom ukážok z literárnych diel významných slovenských autorov pripomenuli obraz hrôz 1. svetovej vojny. Vybrali sme si diela, ktoré existujú aj vo francúzskom preklade, aby s nimi rovnako mohli pracovať aj naši partneri vo Francúzsku. Zoznámili sa teda s románom Živý bič (Fuet vivant) od Mila Urbana a prelúskali aj niektoré sonety z Hviezdoslavových Krvavých sonetov (Sonets sanglants). Prečítali text „Zabudnuté leto“, ktorý vznikol ako imaginárny príbeh slovenského vojaka na základe jeho albumu fotografií, ktoré vznikli počas jeho prítomnosti na bojiskách východného frontu. Získali tiež základné informácie o pekle bitky o Verdun a prečítali si príbeh, ktorý vytvorili ich francúzski „spolužiaci“ na základe návštevy lesov a pamätných miest v okolí Verdun. Emócie, postrehy a zamyslenia vyvolané všetkými týmito podnetmi spracovali v skupinovej aktivite, z ktorej vznikli plagáty „Prečo áno mier“, „Prečo nie vojna“ a „Prečo je dôležité spomínať a pripomínať“.

Vyvrcholením dňa bola účasť na spomienkovej slávnosti na vojenskom cintoríne v Mlynárciach a tiež položenia kytice pri pamätníku padlým v nitrianskom parku.

Vojaci mnohých európskych národností sú pochovaní na vojenskom cintoríne v Nitre. Je to symbolické miesto, ktoré sme si vybrali, aby sme vzdali hold obetiam vojny 1914-1918. Vojenský cintorín v Nitre – Mlynárciach vznikol počas Prvej svetovej vojny v r. 1914-15 pre potreby vojenskej nemocnice. V tejto nemocnici boli sústredení vojaci rakúsko-uhorskej armády, ale tiež nepriatelia či zajatci v prípade, že sa vyskytla epidémia. Veľa z nich zahynulo a bolo pochovaných na tomto cintoríne.

Miesto je naplnené emóciami. Zdrvujúce. Na vrchole tragédie.

437 vojakov a nevojakov rôznych národností a náboženstiev tu odpočíva.

Stovky bojovníkov naraz.

A v tom je tiež výnimočnosť tohto cintorína. Existuje veľa cintorínov na Slovensku aj v Európe, kde sú pochovaní ruskí alebo nemeckí vojaci.

Cintorín v Nitre je unikátny.

Ležia tu Slováci, Česi, Rumuni, Maďari, Taliani, Nemci, Rakúšania, Turci, Srbi, Chorváti, Poliaci, Rusi a 9 neznámych vojakov. Odsúdení na smrť v hromadnej anonymite, o ktorej nič nevieme.

Zvláštnosť histórie, znepriatelení bratia sú pochovaní v Nitre bok po boku. Tvárou v tvár.

Osobnosti a symboly dôstojnosti a ľudskosti v hrôze...

Aj naši bratia.

Žiadny si nevybral smrť. Žiadny z nich sa nevrátil.

Oni sú pamäťou vojny, spomienkou miesta, nemou dôvernosťou nášho vedomia a pozostatkami stratenej identity.

"V dnešnom svete má cintorín výnimočný a dramatický účinok a symbolizuje kolektívnu pamäť rôznych európskych národov a národností. Na tomto cintoríne sa učíme veľa o vojne a o smrti.

Táto tragédia nikdy nemôže a nesmie obmedzovať naše schopnosti myslieť a rozlišovať. Zármutok a spomienky sú stále tu. "


Kvety vojny, kvety mieru

19 študentov z Nitry vytvorilo symboly Veľkej vojny na základe básne Johna Mac Crae „Na flámskych poliach“ a obrazu Martina Benku - vlčie maky.

Kreslili, strihali, prišívali maky z papiera, látky a krepu, aby sa nimi mohli ozdobiť 11. novembra.

Vlčí mak je kvet spánku a vojny, symbol odpočinku, duševného pokoja, ticha a útechy . Červený tiež ako preliata krv ľudí brutálne unesených vojnovou skutočnosťou a jej násilím.

Spolu s nevädzou boli jedinými kvetmi, ktoré vyrastali uprostred chaosu zeme nikoho na bojových poliach Prvej svetovej vojny.

Žiaci z Castillonnès vytvorili rovnaké symboly, ale nevädze (bleuets). "Bleuets" bolo tiež pomenovanie pre nových francúzskych vojakov, ktorí prichádzali na front a farba ich uniforiem, čistých a nepoškvrnených, kontrastovala s farbou uniforiem bojovníkov v zákopoch, ostrieľaných bojmi.

Kvet ostáva « symbolom vďačného národa za obete vojakov, ktorí bránili svoju vlasť a svoje ideály ».

Červeno-modrá mozaika ako výsledok spoločného putovania za spomienkami je zároveň pripomienkou farieb našich vlajok.

Ľubica BUBÁKOVÁ, Miriam TOMASCHEKOVÁ a Bruno PHILIPPE - WE ARE ONE





30 views

Related Posts

See All