Žlté krókusy ako symbol nádeje a spomienky

Dňa 26. októbra 2026 sa žiaci IV.F triedy zapojili do medzinárodného vzdelávacieho projektu Krókus (Šafran), ktorý sa realizuje v spolupráci s írskou nadáciou pre výučbu holokaustu (HETI) a Múzeom židovskej kultúry.

Cieľom projektu je pripomenúť si pamiatku približne 1,5 milióna detí, ktoré zahynuli počas holokaustu. Žiaci si ich osudy uctili symbolickým vysadením cibuliek žltých krókusov, ktoré sa na jar stanú živou pripomienkou nevinných obetí jednej z najtragickejších udalostí ľudských dejín.

Cibuľky krókusov žiaci vysadili na školskom pozemku v blízkosti cesty. Rozmiestnili ich do kruhového tvaru tak, aby rozkvitnuté kvety na jar upútali pozornosť nielen žiakov a zamestnancov školy, ale aj okoloidúcich. Súčasťou ich aktivity bude aj vyhotovenie informačnej tabuľky, ktorá priblíži význam, posolstvo a cieľ projektu. Vznikne tak symbolické miesto spomienky, ktoré bude zároveň šíriť dôležité posolstvo aj za hranicami školy.

Žltá farba kvetov symbolizuje Dávidovu hviezdu, ktorú boli Židia počas nacistického prenasledovania nútení nosiť ako znak svojho pôvodu. Krókusy zároveň predstavujú nádej, nový život a vieru v budúcnosť bez nenávisti a diskriminácie.

Projekt Krókus však nie je len spomienkou na minulosť. Je aj dôležitým posolstvom pre súčasnosť. Upozorňuje mladých ľudí na nebezpečenstvo predsudkov, intolerancie, rasizmu a prenasledovania pre náboženské presvedčenie či odlišný pôvod. Pripomína, aké dôležité je chrániť ľudskú dôstojnosť, rešpektovať rozmanitosť a postaviť sa proti prejavom nenávisti.

Vysadené krókusy by mali rozkvitnúť na prelome zimy a jari, v období blízkom Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu, ktorý si každoročne pripomíname 27. januára.

Aj malý žltý kvet môže niesť veľké posolstvo. Krókusy vysadené našimi žiakmi budú tichou, no výrečnou pripomienkou toho, že na obete holokaustu nesmieme zabudnúť. Každý, kto sa pri rozkvitnutých kvetoch pristaví, bude mať príležitosť zamyslieť sa nad hodnotou ľudského života, významom tolerancie a zodpovednosťou za to, aby sa tragédie minulosti už nikdy neopakovali.

Mgr. Miriam Tomascheková